Kto prestrihne pupočnú šnúru?

14.10.2021

Zbalili si svoje veci a odsťahovali sa stovky kilometrov od domu. Šťastní, že možu žiť svoj vlastný život.

Auto sa strácalo v diaľke a ty si si uvedomila, ako sa cítila tvoja mama. Ako sa cítí väčšina z nás, keď deti opustia domov. Koktail zmiešaný z radosti, strachu, hrdosti, ľútosti, lásky, smútku aj nádeje má silnejší účinok, než ten najsilnejší energeťák. 

Smršť emócií ti vohnala slzy do očí. V dome ostalo ticho. Nie sú tu topánky, o ktoré si denne zakopávala, porozhadzované oblečenie a neumyté riady. Nie je tu ten každodenný chaos, ktorý ti často liezol na nervy.

Chvíľu ti potrvá, kým pochopíš, že si sa nevzdala pupočnej šnúry, ktorú v porodnici prestrihli. Materinská láska sa chce obetovávať. Narodené bábatko je tak krehké a bezbranné, bez teba by sa o seba nepostaralo. Cupitala si okolo neho, skákala a behala. Ono krásne rástlo, objavovalo svet a ty si mu bola stále nablízku. Potrebovalo ťa. Povoľovala si mu hranice, dovolila roztiahnúť krídla, naučila lietať. 

Kdesi hlboko vnútri si ukryla strach z momentu, kedy skutočne vyletí z hniezda. 

Deti sú zmyslom tvojho života,vedela si, že raz odídu. Prečo ťa ten moment prekvapil, zaskočil, vykoľajil? 

Prišiel druhý porod. Definitívne prestrihnutie pupočnej šnúry.

Moment, kedy možeš celému vesmíru zakričať do okien: leťte, deti moje, naučila som vás to najlepšie , čo som vedela. Dala som vám krídla a verím, že vás ponesú za šťastím. A ak vám nejaké pierko občas vypadne, rada vám ho opravím.

Vieš, že na dne skrine máš odložené svoje krídla? 

Stačí ich oprášiť a letieť.


S láskou

Maja