Žena

03.03.2020

Žena v najleších rokoch.

Čo s tým?

Som žena, o tom nikto nepochybuje.

Mám ženské črty, ženské telo so všetkým čo k žene patrí.

Som dcéra svojich rodičov.

Som matka svojich detí.

Som manželka mojho muža.

To všetko som ja.

Pubertu som prežívala v minulom storočí , zdá sa to dávno, ale niektoré svoje úžasné činy si pamätám veľmi dobre, na nezabudnuteľné zážitky a vzťahy sa proste zabudnúť nedá. Dnes som na konci puberty, v prechode. Iné storočie, dokonca tisícročie a myslím, že na niektoré svoje činy z tohoto obdobia budem za pár rokov spomínať ako na nezabudnuteľné .

Moje deti sa osamostatňujú a ja im v tom nemožem a ani nechcem brániť.

Rozum vie, že je to prirodzený vývoj, ale ja- matka som v hĺbke duše cítila čosi divné..deti ma opúšťajú... Je to zvláštny pocit. Keď som bola tehotná, tešila som sa na narodenie. U prvorodenej dcéry som netušila, čo to je mať dieťa, zrazu bolo na svete , návod na použitie mi nedali a ty, mami, sa staraj. O dva roky som porodila syna a aj keď som mala pocit, že som už skúsená matka, druhé dieťa ma nenechalo žiť v tejto ilúzii.

Ubehlo krásnych 23 rokov, vedela som, že deti odídu z domu. Stalo sa.

Návod ako zvládnuť ich odchodu mi nedali. Mami, poraď si. Tak ako si si vždy poradila.

Moje telo si práve v tomto období oddeľovania "pupočnej šnúry" naplánovalo intenzívnu hormonálnu zmenu. Ja viem, prežívajú to všetky ženy, tak to zvládnem aj ja. Kolísanie nálady bez zjavnej príčiny, zmena pokožky a tvaru tela - nielen vplyvom zemskej príťažlivosti mi občas dávajú poriadne zabrať. Pohľad do zrkadla ma niekedy chce rozplakať... A šaty, ktoré sa za rok dokázali zmenšiť minimálne o jedno číslo, čo je dosť na to, aby som ich nezapla, mi pri každom otvorení skrine zrazia náladu pod bod mrazu..

Moja dobrá kamarátka raz dávno výstižne povedala : vek neoserieš. A mala pravdu.

" vážení cestujúci, v prípade poklesu tlaku v kabíne lietadla nasadíte kyslíkovú masku najprv SEBE až potom svojim deťom "

Turbulencia bola intenzívna, chvíľami som mala pocit, že sa moje lietadlo zrúti do tmavých hlbín nekonečného oceánu, keď som nabrala rovnováhu a stúpajúcu tendenciu, takmer som sa rozbila o skaly a keď som si v ďalšom okamžiku vydýchla s vedomím, že moje lietadlo kormidluje skúsený pilot, s hrozou som si uvedomila, že autopilot je naprogramovaný na let úplne iným smerom, ako chcem ja.

Kormidlo lietadla sa pohybuje bez mojho pričinenia a lietadlo letí kamsi do neznáma .

ČO TERAZ?

Presne tu by som mohla skončiť.

Tak to proste je, majú to tak všetci a s tým sa musím zmieriť.

Presne tu by som skončila, keby som sa rozhodla koniec prijať a žiť už len spomienkami a čakaním na starobu.

Presne tu by som skončila, keby som túto etapu svojho života považovala za svoj cieľ. Deti som vychovala, rodičia starnú a umierajú a ja vlastne tiež. Hotovo.

Presne tu by som skončila keby som nespoznala Metodu JIH®

Presne tu mám nový začiatok.

Presne tu zažínam znovu objavovať život.

Presne tu mením poradie doležitosti .

Možem čakať nečinne na koniec alebo čapnúť kormidlo do svojich rúk a s kyslíkovou maskou na nose skúsiť nasmerovať lietadlo tam, kam ja budem chcieť.

Aj keď ich nevidím , tých možností kam sa vydať, je nekonečne veľa.

Postupne sa začínajú objavovať z hĺbky menom "zabudnuté a nesplnené".

Nie, nevraciam sa nostalgicky k minulosti, spomienky sú fajn, ale žiť sa z nich nedá.

Naberám odvahu a odstraňujem nános prachu na tom, čo som v živote najviac zanedbala.

Ja už svoju kyslíkovú masku mám a viem presne koho zachránim.

SAMU SEBA

S láskou Maja Vodvářková